Janko Vlastimil Matuška - revoltujúci básnik
Básnik s prívlastkom - revolučný - Janko Matúška, celým menom Janko Vlastimil Matúška, sa narodil 10. januára roku 1821 v Dolnom Kubíne.
Základnú školu absolvoval v rodisku, neskôr študoval na nižšom gymnáziu v Gemeri. V roku 1839 nastúpil na Evanjelické lýceum v Bratislave, kde sa v tom období zoskupili najlepší slovenskí romantickí básnici a prozaici J. Kalinčiak, A. Sládkovič, Janko Kráľ, Samuel B. Hroboň a ďalší Matuškovi spolužiaci, pod vedením Ľudovíta Štúra. V tomto období sa zobúdza v mladom študentovi aj láska k poézií, začína písať vlastenecké básne a veršované povesti. Najväčšmi sa spriatelil s Jankom Kráľom, najrevolučnejším básnikom spomedzi štúrovcov.
Na protest proti vydanému zákazu prednášať a aktívne učiť na lýceu pre Ľudovíta Štúra, sa spolu s ďalšími 22 spolužiakmi rozhodol opustiť Evanjelické lýceum a odišiel študovať do Levoče. V tom istom roku zložil kandidátsku prácu u Pavla Jozeffyho v Tisovci.
Na jar v roku 1844 zložil text k piesni Kopala studničku (Pri studienke stála) a nazval ju (báseň) Prešporský Slowáci bodoucí Lewočané (Ponad Tatru blýska).
Táto hymnická pieseň sa stala národnou, v súčasnosti i štátnou hymnou Slovenskej republiky. V dobe pôsobenia jej autora medzi mladými vlastencami, ju študenti spievali pri už spomenutej protestnej ceste z Prešporka do Levoče, stala sa teda akousi hymnickou skladbou celej štúrovskej generácie. ´
Z Levoče sa pobral do rodnej Oravy, kde organizoval Slovenské povstanie (1848 - 1849), po ktorého potlačení sa nadlho literárne odmlčal. Jeho úplne prvým literárnym dielom bola povesť z poľských dejín Svätý zákon z roku 1842, napísal viacero balád a povestí, je autorom prvej dramatickej hry štúrovskej generácie Sirota. V prozaickom diele Zhoda liptovská vykresľuje povstanie liptovských zemanov.
Janko Matuška zomrel tesne po jeho 56. narodeninách 11. januára 1877 v Dolnom Kubíne, kde je aj pochovaný na miestnom cintoríne. Nad hrobom rodáka stojí pomník s odkazom - Svoji svojmu -, ku ktorému sa duchovne svojou básňou "Nad mohylou Janka Matúšku" pripája aj najväčší básnik slovenskej literatúry a dejín vôbec - oravský rodák Pavol Országh Hviezdoslav, na ktorého básnický rast vplýval aj autor textu našej štátnej hymny, Janko Vlastimil Matúška.
"Hej rodina milá hodina odbila, žije matka Sláva!"
Text: Michal Š. H., NSC