Ružomberok - mesto s vôňou ruží
Mesto Ružomberok
Ružomberok je krásne mesto, v ktorom sa stretajú rieky Váh a Revúca. Mesto evokujúce svojím názvom vôňu ruží. Mesto športu, ale aj tvrdej práce. Križujú sa tu dôležité cesty a rodia legendy.
Prvá písomná zmienka o slovanskej osade s nemeckými novousadlíkmi nesúca názov Rosenberg pochádza z roku 1233. Historici predpokladajú, že pôvodná osada sa nachádzala na mieste dnešného námestia Andreja Hlinku. Mestské výsady boli mestu udelené v roku 1318 zvolenským županom, magistrom rytierom Dončom. Kráľ Karol Róbert z Anjou tieto výsady potvrdil v roku 1340. Súčasťou spomenutých mestských výsad bolo tiež vymedzenie hraníc mestského chotára, ktorý v tom čase patril k jedným z najväčších chotárov na Slovensku. No tento rozvoj sa zastavil v roku 1390, keď dal kráľ Žigmund Luxemburský mesto do správy Likavskému panstvu. Štatút poddaného mesta jeho rozvoju síce neprial, ale jeho výhodná poloha na križovatke soľných ciest zaručovala jeho prirodzený rozvoj ako obchodno - trhovo - remeselného centra.
Remeselníctvo a priemysel
Remeselníctvo sa rozvíjalo súčasne s poľnohospodárskou, drevárskou a ovčiarskou tradíciou. Združovalo sa do početných cechov. Práve z nich neskôr vznikali menšie podniky, z ktorých sa v poslednej tretine 19. str. začal vytvárať významný slovenský priemysel. Dopomohla k tomu výstavba Košicko-Bohumínskej železnice, ktorá bola dokončená v roku 1872. Tým bolo mesto napojené na širší trh, keď sa výrobky miestnych podnikov mohli začať vyvážať do celej vtedajšej Rakúsko - uhorskej monarchie. Priemysel sa primárne sústredil na papiernictvo, textil a spracovanie dreva. Medzi ďalšie rozvíjajúce sa priemyselné odvetvia patrili: Tehelňa (1871), Bryndziareň (1850), Zápalkáreň (1890), Továreň na drevovinu a lepenku Biely Potok (1883), Závod Sólo (1880), Závod Supra (1907 a 1908), a Rybárpoľská textilka (1894), ktorá sa časom stala najväčšou v Uhorsku. Textilný priemysel bol zastúpený aj dnes už neexistujúcim závodom TEXICOM (Bavlnárske závody V. I. Lenina), ktorý v čase svojej najúspešnejšej éry zamestnával takmer 5000 zamestnancov. K najznámejším a najväčším továrňam v meste i okrese patrí dodnes celulózka Mondi SCP.
Ruka v ruke s rozvojom priemyslu prišlo do Ružomberka aj bankovníctvo. V roku 1879 vznikla významná finančná inštitúcia, ešte nie s názvom banka: Ružomberský účastinársky úverový spolok, ktorá pretrvala až do úplnej centralizácie slovenského bankovníctva v rokoch 1948-1950. Prvou oficiálnou bankou v Ružomberku bola Ľudová banka. V meste pôsobilo ešte viacero menších a stredných podnikov.
Kultúra
V prvých dekádach 20. storočia bol Ružomberok, čo do počtu obyvateľov, najväčším slovenským mestom. Bol centrom Slovenského politického diania a formovali sa tu prvé slovenské politické strany.
Tragédia v Černovej z roku 1907 otriasla nie len Slovenskom, ale i Európou a vyvolala veľký ohlas a súcit s osudom slovenského národa. V meste pôsobil okrem národovca Andreja Hlinku aj novinár a publicista Karol Sidor, spisovateľ Milo Urban, politik Vavro Šrobár, a ďalší významní činitelia. Milovníkov kultúry by mohlo zaujímať, že sa tu odohralo prvé ochotnícke divadelné predstavenie (v dome Makovickovcov) a pôsobilo tu prvé stále kino na Slovensku s názvom Apollo (1912).
Záverom
Žiaľ, na sľubnom rozvoji tohto mesta sa negatívne podpísal politický prevrat v roku 1948. Nástupom socialistického zriadenia Ružomberok postupne strácal na význame a prišiel aj o status sídla okresu. Okresným mestom sa znova stal až v roku 1995.
O meste, svojho času známom aj ako Hlinkograd, jestvuje viacero legiend a povestí. Práve vďaka jednej takejto legende, v ktorej sa hovorí o nájdenom tele medveďa vo Váhu, si vyslúžili Ružomberčania prezývku Medvediari. Mestskí úradníci sa domnievali, že ide o telo mŕtveho človeka, ktorý bol stiahnutý z kože a mal useknuté ruky, nohy a hlavu. Až po obhliadke lekár zistil, že ide o medveďa. Tento príbeh popísal vo svojej knihe "Zaprášené histórie" spisovateľ Emo Bohúň, čím nevdojak prispel k popularite mesta a jeho obyvateľov.
Text a foto: S. M. Ivan, NSC