Štefánikove Vianoce 1904

M. R. Štefánik ako 24 - ročný po prvýkrát vo svojom živote neprežíval Vianoce v kruhu najbližších. Bolo to v Paríži, odkiaľ píše domov list (január 1905) opisujúci Štedrý večer a vianočnú atmosféru v tomto veľkomeste slovami:

"...Na Štedrý večer bolo mi zvlášť krušno. Sychravé chladno zaľahlo na Paríž i na moju dušu. Bol som sám a cítil som to v plnej miere. Abych trochu pozabudol, pracoval som až do odpoludnia, ale keď sa začalo stmievať, tu pojal ma stesk. Myslel som, že nevydržím, že musím ta za hory, za doly k môjmu krbu. Kúpil som malý smriečok, navešal naň cukríky, hračky, jablká a toľko sviec, koľko drahých bytostí som zanechal v diaľke. Keď zaznel hlas večerného zvona, ožiaril izbietku môj skromný stromček. Vôkol mňa stíchlo, len plamienky blkotali a srdcom zmietali spomienky. Z Košarísk, kde potešoval som opustených mojich rodičov, majúcich pri sebe jedinkú dcérušku, zaletel som k Vám, moji priatelia, a z celého srdca prial Vám radosť Vašu uprostred zhromaždených Vašich detí. Potom som navštívil ochranného môjho anjelička - pani Svobodovú, nakukol som do pustej komôrky staručkého učiteľa pod Hradčanmi a privolal som Vám všetkým: Buďte veselí, buďte šťastní, moji drahí..." 

   Veľkú časť svojho života prežil Štefánik v cudzine - putoval, hľadal, objavoval, organizoval ... Dokázal však aj v horách, púšťach, či vo veľkomestách, ďaleko od domova, spomenúť si na svoju vlasť, rodisko a svojich blízkych, ktorí ho v duchu sprevádzali na jeho cestách. Dnes, na Vianoce, spomeňme si i my naňho a buďme šťastní, že dokázal naplniť svojimi činmi to, čomu celý svoj život veril.

Text: Michal Š. H., NSC

Použitá citácia: Juríček, Ján - M. R. Štefánik, 1968