Sv. Gorazd -  prvý slovenský učenec a svätec

   Sv. Gorazd - prvý po mene známy kňaz, svätec, filozof, teológ, literát - prekladateľ slovenského pôvodu, pochádzal z okolia Nitry. Narodil sa okolo roku 830 slovenským rodičom z vysokopostaveného rodu Nitrianskeho kniežatstva. Potvrdzuje to výňatok zo Života sv. Metoda: 

"... I ukázal na jedného zo svojich známych učeníkov, nazývaného Gorazd, hovoriac: Tento je vašej zeme slobodný muž, učený dobre v latinských knihách a pravoverný..." ŽM XVII.)

   V takomto prostredí sa mu pošťastilo výborného vzdelania. Ešte pred príchodom sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu študoval v kláštoroch v Bavorsku, odkiaľ na územie Slovenska prichádzali bavorskí misionári, ale je tiež možné, že sa naučil latinčine, gréčtine a hornonemčine vo svojej vlasti pod vodcovstvom týchto misionárov.

   Využité možnosti štúdia, vernosť kresťanstvu a znalosť Písma, ako aj liturgických jazykov ho napokon v roku 868 spolu s ďaľšími kňazmi pod vedením sv. Metoda priviedli do Ríma, kde bol vysvätený za kňaza. V Ríme, priamo po posvätení staroslovenských bohoslužobných kníh v bazilike Panny Márie pri Jasličkách (S. Maria Maggiore, pápež bol jej správcom ešte pred svojím pontifikátom) a kňazskej vysviacke (Gorazd, Naum a Kliment sa stali kňazmi, Angelár a Sáva diakonmi-lektormi) prvý raz v atmosfére radosti z vysviacky spievali liturgiu rodným jazykom vo významných chrámoch večného mesta (po 4 dni: v Bazilike sv. Petra, chráme sv. Petronily, chráme sv. Andreja, "...a potom zasa spievali v chráme veľkého učiteľa národov, apoštola Pavla..." ŽK XVII).

  Niektoré pramene uvádzajú, že Gorazd so spoločníkmi arcibiskupa sv. Metoda zdieľali utrpenie svojho predstaveného aj v okamihoch, keď bol znenávidený franským duchovenstvom a uvrhnutý do väzenia na ostrove Reichenau v Bodemskom jazere (Franská ríša), čím by sa potvrdil ich štatút trpiteľov za vieru. 

   Podľa iných názorov historikov, Gorazd, ktorý sa prinavrátil na Veľkú Moravu, zastával funkciu správcu arcidiecézy (Metod bol vysvätený za prvého arcibiskupa a legáta pre slovanské územia) počas už spomenutého Metodovho uväznenia vo franskom žalári. 

   Po smrti sv. Konštantína - Cyrila 14. februára 869 a následnom návrate slovenských novokňazov do domoviny, však už o Gorazdovi a jeho účinkovaní (do roku 885) vieme len málo.

Sv. Gorazd ako nástupca arcibiskupa Metoda (885 - mučenícka smrť)

   Po tom, ako sa Metod vrátil z väzenia a v priebehu rokov 873 - 885 viackrát diplomaticky zabojoval za záujmy veľkomoravskej cirkvi s nepriateľmi staroslovenskej liturgie, stal sa jeho nádejou v úspešné pokračovanie misie sv. Gorazd.

"... I začal sa približovať čas prijať pokoj od strastí a mzdu za mnohé námahy. I opýtali sa ho (Metoda, pozn.):  Koho pokladáš, Otče a Učiteľu ctihodný, za súceho medzi svojimi učeníkmi, aby ti bol nástupcom v Tvojom učení?   I ukázal na jedného zo svojich známych učeníkov, nazývaného Gorazd, hovoriac: Tento je vašej zeme slobodný muž, učený dobre v latinských knihách a pravoverný. To buď Božia vôla a Vaša láska, ako i moja." (ŽM XVII.)

   Po smrti arcibiskupa Metoda (v roku 885) sa stal Gorazd Metodovým nástupcom v správe Cirkvi na Slovensku. Vplyvom udalostí, ktoré tesne po tom nastali sa však musel utiahnuť, pretože biskup Viching dosiahol u pápeža, aby za administrátora Cirkvi na našom území  nebol vysvätený sv. Gorazd, ale on - Viching, pričom sv. Gorazdovi bolo výslovne zakázané vykonávať svoj úrad.

   Navyše, kráľ Svätopluk, napriek svojim sympatiám voči kňazovi Gorazdovi, nedokázal zabrániť hroznému prenasledovaniu dvoch stoviek cyrilo-metodských kňazov - učeníkov, ktorí boli z moci Vichinga vyhnaní na hranice Svätoplukovej ríše a predaní židovským kupcom. Napriek všetkým peripetiám sa ich na trhu v Benátkach podarilo vyslancovi cára Bazilea I. odkúpiť, priviesť do Carihradu, kde znova získali hodnosti kňazstva. 

   Keďže, už pokrstenému cárovi Borisovi (852 - 889), nebolo dopriate mať vo svojej zemi vlastnú hierarchiu, potešil sa možnosti účinkovania týchto kňazov vo svojej krajine. Zatiaľ čo časť z týchto cyrilo-metodských učeníkov dostala sa do Bulharska, iní kňazi (najmä sv.Kliment) vykonávali svoju činnosť v Ochride (dnešné Macedónsko) a založili tu školu, kde vychovali 3500 učeníkov pre vieru. 

   Sv. Gorazda, vďaka rodinnému pôvodu, nevyhnali a s najväčšou pravdepodobnosťou ostal vo svojej vlasti až do konca 9. storočia.

   Možnosť vziať činnosť domácej cirkvi pod svoj patronát sa mu naskytla až po Vichingovom odstránení v roku 893, keď sa kráľovi Mojmírovi II. a pápežovi Jánovi IX. podarilo zaistiť fungovanie obnovenej cirkevnej provincie, ktorá (s najväčšou pravdepodobnosťou) okrem Gorazda ako arcibiskupa získala ešte troch biskupov. Jeho (arci)biskupská misia však netrvala dlho. Udalosti roku 907 a pustošenie Veľkomoravskej ríše prinútili Sv. Gorazda navždy opustiť územie Slovenska.

   Podľa výskumov profesorky K. Lanckoronskej sa utiahol do Poľska, čo má dokazovať najmä fakt, že v 10. storočí jestvovalo v južnom Poľsku (sídlom ktorého bol Krakov) arcibiskupstvo so slovanským bohoslužobným jazykom. Je však možné, že po účinkovaní v Poľsku uchýlil sa do Bulharska, presnejšie do Beligradu (Berat v dnešnom Albánsku, ktorého je patrónom), kde bol podľa legendy mučeníckou smrťou utopený spolu so sv. Angelárom. 

Text: Michal Š.H., NSC

Literatúra: 

• Pramene o živote svätých Cyrila a Metoda a ich učeníkov, zost: A. Škoviera, Post Scriptum, Bratislava 2013 (ŽM XVII., ŽK VII., ŽK XII., ŽI V.) ; Svätý Gorazd, D. Kalev, in: Vykopaná pravda, spol. aut., Salus, 1997 (str. 167 - 171) ; Neznámy sv. Gorazd., M. S. Ďurica, 2010, in: Salus Patria Suprema Lex, LÚČ, 2015 (str. 60 - 64) ; Svätý Cyril a Metod, M. Lacko, 1993 (str. 190 -198; 198 - 206) ; Svätí Cyril a Metod, Horliví hlásatelia Božieho slova a verní pastieri Cirkvi, J. Hnilica, Alfa, 1990 ( str. 68 - 73; 101 - 131) ; Prehľad dejín spisovnej slovenčiny, J. Kačala a R. Krajčovič, MS, 2011 (str. 28 -29).